Oolong: čaj, ktorý sa pohybuje medzi zeleným a čiernym

Ak by čaje mali svoju mapu, zelený by ležal na jednom konci a čierny na druhom. Oolong by bol niekde medzi nimi, a to nie na jednom mieste, ale na celom širokom území. Práve preto ho mnohí milovníci čaju považujú za najpestrejšiu čajovú skupinu. Jeden oolong vonia ako jarná lúka, ďalší pripomína pečené orechy a iný zas krémový dezert.

Čo znamená polofermentovaný

Všetky pravé čaje pochádzajú z tej istej rastliny, čajovníka čínskeho. Rozdiel medzi nimi vzniká až pri spracovaní listov. Keď sa list poškodí a nechá na vzduchu, látky v ňom reagujú s kyslíkom a list postupne tmavne. Tomuto procesu sa v čajovom svete hovorí fermentácia, hoci presnejší výraz je oxidácia.

Zelený čaj sa po zbere rýchlo zahreje, aby sa oxidácia zastavila. Čierny čaj sa naopak nechá zoxidovať úplne. Oolong sa zastaví niekde na ceste. Listy sa po zbere nechajú zavädnúť, potom sa jemne pretrepávajú alebo pohadzujú, aby sa ich okraje narušili a začali oxidovať, a v pravej chvíli sa proces ukončí zahriatím. Výsledkom je list, ktorý je často na okrajoch tmavší a v strede zelenší.

Podľa toho, kedy výrobca oxidáciu zastaví, vznikajú veľmi odlišné čaje:

• ľahko oxidované oolongy sú svetlé, kvetinové a sviežo voňavé,
• stredne oxidované majú plnšiu, ovocnejšiu a medovú chuť,
• výraznejšie oxidované a pražené oolongy sú tmavšie, s tónmi orechov, karamelu či pečeného chleba.

Odkiaľ oolong pochádza

Domovom oolongu je juhovýchodná Čína, najmä provincia Fu-ťien. Pochádzajú odtiaľ známe skalné oolongy z pohoria Wu-i, ktoré bývajú tmavšie a pražené, aj svetlé, guľôčkovito stočené čaje z oblasti An-si. Druhou veľkou oolongovou krajinou je Taiwan, preslávený najmä horskými oolongmi s jemnou kvetinovou vôňou.

Zaujímavý je aj tvar listov. Niektoré oolongy sa stáčajú do pevných guľôčok, ktoré sa pri lúhovaní pomaly rozvíjajú, iné majú dlhé, voľne skrútené listy. Keď guľôčky v šálke rozkvitnú, zistíte, že pôvodne išlo o celé lístky, niekedy aj so stopkou.

Milk Oolong a jeho krémová vôňa

Medzi obľúbené druhy patrí Milk Oolong, teda mliečny oolong. Mlieko v ňom nie je, názov odkazuje na jemnú krémovú, mierne maslovú vôňu, ktorá pripomína sladkú smotanu. Je to dobrá voľba pre tých, ktorí s oolongom začínajú, pretože je hebký, nehorkne ľahko a príjemne sa pije aj bez cukru. Ak si ho chcete vyskúšať bez váženia a sitiek, nájdete ho medzi našimi čajmi v pyramídkach.

Ako oolong pripraviť

Oolong má rád horúcu, no nie vriacu vodu. Ako východisko poslúži toto:

• teplota vody približne 85–95 °C, svetlejšie oolongy skôr chladnejšie, tmavé a pražené teplejšie,
• čas lúhovania 3–5 minút pri bežnej príprave v kanvici,
• listy pokojne zalejte aj druhý či tretí raz, oolong sa pri ďalších nálevoch často ešte len otvára.

V Číne a na Taiwane sa oolong obľubuje pripravovať v malej kanvičke alebo v miske s viečkom. Použije sa viac listov a nálevy trvajú len krátko, niekedy sotva pol minúty. Každý nálev potom chutí trochu inak a pitie sa mení na malé objavovanie.

Oolong obsahuje kofeín, rovnako ako zelený a čierny čaj. Najlepšie si ho preto vychutnáte doobeda alebo popoludní, keď máte čas sledovať, ako sa jeho chuť mení šálku za šálkou.